Prečo je kŕmenie voľne žijúceho vtáctva v dnešnej dobe nevyhnutnosťou?
Pred viac než 200 rokmi sa prikrmovanie voľne žijúceho vtáctva vo svojich začiatkoch nejavilo ako potrebné. V tých časoch išlo o prejav súcitu s vtáctvom, nakoľko ľudia odháňali v zime zo svojich dvorov dotieravé vrabce, čím ich vydávali napospas hladu. Nemožno vynechať ani viac-menej prirodzené prírodné prostredie, ktoré im vždy poskytovalo hojnosť potravy formou hmyzu, bobuľových kríkov a semenných rastlín. Krátky výpadok zásob v zime sa vo vtedy takmer v nedotknutej prírode čoskoro vyrovnal. Až do začiatku dvadsiateho storočia bol takýto kolobeh ešte bežný. V tej dobe sa prikrmovanie vtáctva začalo postupne rozširovať, a to z niekoľkých dôvodov. Mnohým ľuďom, sťahujúcim sa do väčších miest, chýbal kontakt s prírodou a takýmto spôsobom mohli nachádzať potešenie pohľadom na vtáčích návštevníkov na kŕmidlách priamo pod oknami ich domov. I učitelia si takýmto spôsobom uvedomili hodnotu kŕmidiel, ktoré navštevovali rôzne druhy vtáctva, čím sa tak prikrmovanie spolu s výrobou vtáčích búdok dostalo do učebných osnov.
Medzitým však intenzívne poľnohospodárstvo prerástlo do neľútostného drancovania prírody, čo malo za následok vymiznutie istých druhov. A tak zostali len monokultúry úžitkových rastlín. Pesticídy odstránili rozličné „buriny“ či háveď. Nastal holokaust pre prirodzené prírodné prostredie. Zároveň završuje dielo skazy doprava, výstavba, svetelný smog či premnoženie prirodzených predátorov ako sú mačky. Možnosti získavania potravy sa pre mnohé druhy vtáctva výrazne zhoršili. Žiaľ až tak, že nedokážu zabezpečiť svoje potomstvo. Prikrmovanie voľne žijúceho vtáctva sa už nepovažuje za škodlivé, ba práve naopak. V súčasnosti je považované za priam nevyhnutné.
